Zeme krvi – Európa medzi Hitlerom a Stalinom

 

 

Terres de sangL’Europe entre Hitler et Staline

Décryptage, 120831,

 

 

Sovietsky komunizmus, nacizmus, skutočnosť ich tajnej a zlovestnej svadby : historici v súčasnosti vynárajú ich dogmatický vrchol (aby sa prebral, v historickej vede používaný, kantovský výraz). Tak sa potvrdzuje že zlý sen sa nenachádza len v jedinom intelektuálnom a teoretickom poriadku. Nemecké jednotky, jediné, mali konkrétne poznatky o sovietskych ukrutnostiach, zvlášť tých čo spáchala NKVD ; táto spolu s Červenou Armádou, v neviditeľnej a synalagmatickej (zmluvnej) dohode, sa zamočili vo všetkých ich zmysloch do zločinných aktivít a s nemeckou armádou a políciou. Mladý americký historik Snyder vypracoval v tomto zhrnutí chronológiu a kartografiu Pekla na zemi. Môžeme datovať jeho zrod, porušenie nemecko-sovietskeho paktu v júni 1941, a s rezervami, jeho koniec v 1945. Prešiel obdobím rastu ktorý niektorí odvodzujú až od roku 1933, ale iní od 1917. Jeho rozsah ide grosso modo od Baltských štátov na severe až po Rumunsko, od západného Ruska po východ súčasného Nemecka, diabolský aktivizmus používaný v čase a proti času Stalinom, Hitlerom a Himmlerom (a ich konjunkturálnymi dôverníkmi, dobrovoľnými alebo nedobrovoľnými) zúriac zvlášť v Bielorusku, na Ukrajine, v Poľsku prechádzajúc a vracajúc sa podľa rokov od jedného k druhému, vždy stratami (pre ne samé), ziskami pre druhých. Overíme si to : línia Molotov-Ribbentrop znamená skutočne viac doktrinálnu ako fyzickú hranicu.

Dielo Snyder-a smrdí z dvoch dôvodov sírou : pre scény ktoré, pod zvláštnou neúprosnosťou, dáva vopred tušiť, pre doktrinálne, psychologické a v poslednom stupni teologické závery ktoré ponúka. Viac ako jeden, jeho vyprávanie samé dáva zrnko do mlecieho mlyna istého Ernst Nolte-ho. Problém ako sa hovorí, je že niektorí tvrdia že jeho múka je otrávená (myslí sa na predsa – ale toto « predsa » samé dáva dôvod k reťazovým úvahám ! príliš katolíckeho Edouard Husson-a, bývalého spolupracovníka L’Homme nouveau, vice-kancelára na l’Université de Paris, a jeho akolytov, otcov Dubois a Desbois, budovateľov Pamätníka Shoah guľkami - Mémoire de la Shoah par balles) zatiaľ čo druhí tvrdia práve opačne že táto nafukuje kvas konečného pochopenia Zla (vychádzajúc, od predchádzania k jeho odstráneniu).

Tu, pri prečítaní : pojem ‘‘Žid’’ sa neobjavuje. Pri čítaní diela Snyder-a, je to plne pre Hitler-a a jeho kliku to čo nazývame «implicitne explicitne» o ‘‘komunizme’’ [1]. Tento diktátor, hovorí nám tento americký historik, vníma ZSSR ako «jeden židovský nelegitímny a utláčajúci režim» a cit trvalého a nezabudnuteľného resentimentu zdá sa že preniká v jeho subjektoch / ovládaných, a ospravedlňuje (v luteránskom zmysle) ich najhoršie pôsobenie.

Kniha Terres de sang je teda príkladom (illustration) (v rôznych zmysloch slová) pokusu dôkazu ktorý podal Nolte. Kniha Terres de sang poskytuje čísla, mŕtvol prostých a silných obrazov. K uvažovaniu, tieto adjektíva nestačia. Ukrajinské deti sa pojedali navzájom ; poľskí dôstojníci skoro elegantní porazení jeden po druhom ; každú noc a po stovkách, istým Blochin-om, šéfom katov v NKVD, s koženou šiltovkou a dlhými rukavicami ; tisícky sovietskych vojakov zomierajúcich pod holým nebom v zime, exkrementy, hlad ; tunel v Treblinke široký niekoľko metrov, dlhý stovku, nazvaný « cesta neba », na konci ktorého Židia zazreli veľkú Davidovu hviezdu v pyramíde umiestnenej nad vstupnou bránou do tmavej sály, s vyššie umiestneným nápisom v hebrejčine nad ceremoniálnym závesom : «hľa Božia brána. Spravodliví prejdú», to sú obrazy o ktorých sa vie že ak by to nemali byť výlučne intelektuálne ale tiež morálne že by mali byť pre nás zakázané.

Odpoveď na túto otázku, nemohli by ste vytušiť u Idith Zertal ? [2]. O Židovských radách (Judenräte), o kapoch, o súkolí Shoah, a teda cestách ktoré tam vedú, Národ a smrť sú plné prvkov pochopenia, ak nie objasnenia.

Snyder stavia svoju tézu na nutnosti rozlišovať medzi tábormi koncentračnými (približne milión mŕtvych, z ktorých málo Židov) a vyvražďovacími tábormi. Prvé (Dachau otvorený v 1933, Buchenwald v 1937…) uvádza Snyder, sme poznali (filmami amerických armád oslobodenia). Druhé, tak ako ostatné miesta vyvražďovania v sovietskom prostredí, dodáva, ostali až do posledných časov neznáme okrem hitlerovských a sovietskych jednotiek ktoré všetky boli uzavreté v ich vojnovej komplicite a istým vydieraním spočívajúcom na vzájomnom poznaní ich vzájomnej kriminality, s hlavnou otázkou ktorá je či toto poznanie posledného stavu je výlučne dvojstranné, alebo, tiež ovplyvňujúce sa (reakčné) či už metafyzicky a tajomne ontologicky spoločnej podstaty (konsubstancionálne).

Vo Švajčiarsku zomrelý v 1974, Carl Schrade, nás pozýva aby sme si pripomenuli že, podľa tvrdenia ktoré hlásal Alain Besançon, dejiny sveta od kedy je svetom nie je nič viac ako rozsiahly zločin proti Ľudskosti. Aspoň ste počuli hovoriť o Schrade-m, ktorý, od 1934, prežil Dachau, Buchenwald a, hlavne, Flossenburg, zachránil život alebo zmiernil utrpenie niekoľkých svojich druhov ?

Schrade a Snyder iste obaja napísali diela vo všetkých smeroch úchvatné. Ale prvý nám ukazuje že, ak rozdiel medzi koncentračným táborom a vyvražďovacím táborom je politicky, ideologicky čiastočne pôsobiaci, nie je vôbec takým morálny.

Hubert de Champris

 

 

[1] voir Ernst Nolte, Entre les lignes de front (entretiens avec Siegfried Gerlich), éditions du Rocher.

[2] Idith Zertal, La nation et la mort – La Shoah dans le discours et la politique d’Israël, La Découverte. Porovnajte napríklad ss. 111-112 so  Snyder, op. cité pp. 235 a 408.

 


Carl Schrade,
Le Vétéran - Onze ans dans les camps de concentration,
Présenté par Fabrice d’Almeida,
Fayard,  362 p.,  20 €.

 

 

Carl Schrade
Veterán – Jedenásť rokov v koncentračných táboroch,
Úvod Fabrice d´Almeida .
Fayard, 362 s., 20 Eur