Luc Ferry

 

Sibylle Fouilland, Jennifer Schwartz

 

 

Le Monde des Religions, január-február 2009, kultúra-knihy, str. 64-65

 

S La Sagesse des mythes [Múdrosť mýtov], druhým dielom série Apprendre à vivre [Učiť sa žiť], tento filozof prehodnocuje grécku mytológiu. Obhajuje laickú duchovnosť, oddelenú od kresťanskej morálky. Múdrosť spásy na výške človeka.

Netreba sa spoliehať na venovanie urobené deťom: La Sagesse des mythes je menej učebnicou mytológie, ako skôr múdrosti. Po nesmiernom úspechu jeho Traité de philosophie á l´usage des jeunes générations [Prehľad filozofie pre mladé generácie], Luc Ferry sa dáva k objavovaniu gréckych mýtov, teda vášnivej histórii zrodu sveta, vojny Titanov, Zlatej doby a jeho vytrateniu sa, príbehu Odysea, nešťastia Sizyfa, námah Herkulesa, Thésea zabíjajúceho Minotaura, Jasona a Zlaté Rúno, Oidipa a jeho osudu, nezabúdajúc na Antigonu, alebo ešte Dionýza. Toľko príbehov majúcich odraz, ktorý tvorí naše slovníkové dedičstvo («Plávať v zlatej bani - pactole», mať «Achilovu pätu», sledovať «niť Ariany», ale ktorých hĺbka je často zabudnutá, či plne neznáma. Ak má sa veriť tomu čo hlása Ferry, ateistický filozof, toto dedičstvo bolo úplne deformované kresťanmi: «Oni sa snažia vidieť v trestoch, ktorými trestajú bez prestania bohovia z Olympu chudákov ľudí, n-tú skúšku, že pre život ľudia majú potrebu Boha.» Pretože, podľa neho, grécka mytológia vyjadruje pekne krásne opak: múdrosť spásy bez Boha. Nakoľko starí Gréci verili v moci svojich bohov, kresťanská koncepcia náboženstva je v radikálnom prerušení s vierou antických ľudí.

 

Kozmos a posledný hriech

Prvý zlom obrazu (de taille): tam kde kresťania milujú Ježiša za jeho veľkodušnosť, jeho rovnostárstvo a jeho zmysel pre obetu, «grécke náboženstvo je, podľa Ferry-ho, hlboko aristokratické: bohovia robia z ľudí to čo oni chcú». Takto smrteľníci sú často trestaní bez toho, aby skutočne «zhrešili», Oidipus a Antigona sú toho dôkazom. A zatiaľ čo Starý Zákon poukazuje, aj on, na istú formu tragédie (obeta Abraháma a Jephte-ho), Nový Zákon pozýva k slobode a k obrane práv človeka. «Kresťanský vynález», hovorí tento autor.

Druhý zlom je ešte hlbší: naše svedomie kresťanov, vysvetľuje tento autor knihy Apprendre á vivre [Naučiť sa žiť], má tendenciu pristupovať k mýtom z hľadiska morálneho videnia. Teda, keď Midas sa uvidel spotvorený somárskymi ušami, to nebolo ani tak pre jeho lakomosť – on vyriekol prianie premeniť všetko čoho sa dotkne na zlato – len pre jeho hybris , jeho pýchu. Bohovia ho neodsúdili pretože on chápal «to čo je povrchné za podstatné», čo je posledný hriech u kresťanov, ale pretože ohrozoval poriadok sveta, od vesmíru, ktorí riadia Olympici. «S jeho dotknutia sa zlatom, Midas sa stal istým druhom obludy, pokračoval Ferry. Všetko čoho sa dotkne zomiera, pretože jeho strašná moc dosahuje to, že premieňa organické na neorganické, žijúceho na bezduchú hmotu. Je v istej forme opakom stvoriteľa sveta.» Iná verzia tohto mýtu sa nájde v príbehu Frankenstein-a jeho výtvor, tak ako príbeh istej «tragickej straty», ktorou «stvorenie sa vymklo svojmu stvoriteľovi».

Tretí zlom, nakoniec, je v hľadať v samotnom cieli oboch uvažovaných múdrostí: tam kde horlivý kresťan dúfa nájsť v Bohu spásu a nesmrteľnosť, Grék V. storočia pred našou érou hľadá v mýtoch odpoveď na otázky smrteľníkov po «dobrom živote». Ako to ukazuje epizóda Odysea a Kalypsa, podľa gréckej múdrosti, «život úspešného smrteľníka je viac hodná ako život neúspešného nesmrteľníka». Prečo v skutočnosti Odyseus odmieta lákavé ponuky Calypso : získať nesmrteľnosť a tak tešiť sa z priazni krásnej bohyne po celú večnosť ? Iste nie pre nudnú Penelopu, pre ktorú interpret Luc Ferry nemá "žiadnu príťažlivosť ? - rien a foutre", len návrat do miesta zrodu : Ithaky, pretože «život ďaleko od domova, bez súladu, na kraji sveta, je horšia ako samotná smrť».

Je to skutočne v základoch, v slove «harmónia - súlad», kde celá grécka múdrosť nadobúda svoj zmysel. V súťaži hudby, ktorú zaviedol Apollón a Pan, lýra, súladný nástroj pretože je schopná vyludzovať viacej tónov v tom istom čase, neprevyšuje flautu, ktorá môže hrať jeden tón a je tak len «melodická» ? Múdrosť rozširovaná mytológmi, rovnako ako filozofmi ako Parmenides, Platón, alebo stoici, to znamená myslitelia «múdrosti sveta», ktorým bývalý minister Vzdelávania zasvätí, okrem iného tretí diel knihy Apprendre à vivre . [Učiť sa žiť]. «Dobrý život je život v súlade s poriadkom sveta a toto dedičstvo znovu nachádzame stále viac a viac dnes.» Nachádza sa v ekológii a v pojme «biosféra», ktorú priviedol na svet Hans Jonas : celkom ako v objavení sa sveta, kde človek by sa mohol zaobísť bez transcendentna aby bol šťastný.

 

 

Láska pozdvihnutá do zákona spoločnosti

Boh je mŕtvy. A čo teda ? Nikto viac neverí na národ, ani na revolúciu. No a čo ? Ferry, liberál
verí , po storočí ideológií, za ktorým máme smútok, v «objavenie sa novej formy posvätná»: na lásku, alebo «hypersentimentalizmus» povýšený na zákon spoločnosti. Je kategorický : «Istá vec je posvätná, keď sa môže obetovať za ňu.» Tak po ére buržoáznej rodiny, ktorá zaháji časy priestupku a nevestinca, vstupujeme s Ferry-m do éry manželstva z lásky a ktoré umožní (kto vie?) zmierenie človeka a vesmíru. Návrat k interpretácii týchto mýtov nás pozýva k laickej duchovnosti. Doktrína spásy na výške človeka : je to spôsobené chaosom v každom z nás (mrzký Dionýzos nie je súčasťou Olympu ?), ale ak človek si zvolí neustúpiť postupom Calypsa, bude môcť byť šťastný na zemi ...

Sibylle Fouillard
a Jennifer Schwartz

 

ŽIVOTOPIS

1951
Narodený v Colombes (92)

1982
Promovaný vo filozofii

1992
Le Nouvel Ordre écologique (Grasset)
2002 – 2004
Minister vzdelávania
(vláda Raffarin-a)
2004
Menovaný delegovaný prezident Conseil d´analyse de la société a vstupuje do rady Conseil économique et social.

2006
Apprendre de philosophie (4 CD audio, Frémeaux Ass.). Kant, une lecture des trois critiques (Grasset).

2007
Famille, je vous aime, politique et vie privée á l´áge de la mondialisation (XO Éditions).