Joseph Stalin Painting (13), Joseph Stalin Museum By: Andrew Milligan sumo - CC BY 2.0

Vasilij Grossman, od stalinizmu ku slobode

 

V priebehu života roztrhaného dvoma totalitarizmami XX. storočia Vasilij Grossman sa prirodzene stal, skoro napriek nemu, veľkým spisovateľom opozície a slobody.

 

Páči sa vám tento článok ? Rozširujte ho !

Richard Guédon.

 

« Zverejnenie vášho románu bolo určené nielen nášmu ľudu a nášmu Štátu ale všetkým tým čo bojujú za komunizmus […] všetkým pokrokovým robotníkom kapitalistických krajín, všetkým tým čo zápasia za mier […] Prečo by sme mali vaše knihy pridať k atómovým bombám ktoré naši protivníci pripravujú pre nás ? »

Autor týchto viet nie je hoci kto : Michaïl Suslov urobil « peknú » kariéru v stalinskom ZSSR kde sa preslávil počas čistiek v 30 rokoch. Počas Druhej svetovej vojny (Seconde

 Guerre mondiale

),  je to on kto deportoval Čečenov ( Tchétchènes) a potom bol šefredaktorom novín Pravda, denníka tohto režimu. V júli 1962 je zodpovedný za ideologické otázky na politickom byre Komunistickej strany ZSSR vtedy vedenom Nikitom Chruščovom ktorého 2 roky neskôr zradí, spôsobiac jeho pád a jeho výmenu Leonidom Brežnevom.

SPISOVATELIA - « Frontoviki »

Komu venoval  Suslov čas, ktorý sa videl vzácny v tej dobe medzinárodnej krízy, taj Berlínskej, potom Kubánskej, aby ospravedlnil jeden prostý zákaz publikácie, a aký je teda tento román ktorý hodnotí táto osobnosť rovnako nebezpečný ako americké jadrové rakety ?

Jeho spolubesedníkom je Vasilij Grossman dnes považovaný ako jeden z najväčších ruských romanopiscov, možno najväčší v XX. storočí a tým románom je Život a Osud (Vie et Destin).

Ak Suslov ho zahŕňa do svojho času, tak Vasilij Grossman nie je hoc aký škrabák Za svoju vďačnosť vďačí svojmu hrdinskému správaniu sa počas Veľkej vlasteneckej vojny v ktorej pôsobil ako dopisovateľ Červenej hviezdy denníka Červenej armády, v ktorom popísal väčšinu veľkých bitiek od debaklu v lete 41 až po pád Berlína v 1945, prechádzajúc cez Stalingrad. Prežil v prvej línii viac ako 1000 dní, uvedomujúc si každodenne hrdinstvo bojovníkov s ktorým spolu zdieľal utrpenia a húževnatosť. Bol prvým spisovateľom kto objavil nacistické vykynožovacie tábory to zverejnil.

Jeho ľudskosť, jeho prostota a jeho talent spisovateľa ho urobili v ZSSR populárnym, zvlášť medzi « frontoviki », prostými vojakmi z frontu.

soviEtSKY  RealiZmUS

Grossman sa narodil v 1905 na Ukrajine a po štúdiách chemického inžinierstva sa orientoval na literatúru. Ocenenie mu vyjadril Gorkij, ktorý pôsobil ako darca dažďa a krásneho času v sovietskej literatúre, rýchle sa stal profesionálnym spisovateľom, presvedčeným predstaviteľom sovietskeho realizmu, oslavujúci v knihe za knihou boľševickú revolúciu, jej diela a jej vedúcich, počnúc so Stalinom (Staline).

Počas veľkých čistiek v 30 rokoch, on dokonca mohol podpísať petíciu proti starým boľševikom falošne obvineným zo zrady.

Ale tento vzorný revolučný spisovateľ postupne otvára si oči o sovietskom režime počas a po skončení Druhej svetovej vojny, najprv v hĺbke seba a neskôr verejne dokonca vo svojich dielach.

FaŠiZMUS, KomuniZMUS, antisémitiZMUS

Vasilij Grossman sa narodil v jednej úplne asimilovanej židovskej rodine a stáva sa Židom keď je konfrontovaný so shoah, v ktorom jeho vlastná matka, ktorá žila na Ukrajine, tragicky sa stratí, zavraždená nacistami spolu s 35 000 Židov v meste Berditchev.

Tento antisemitizmus, on ho ešte vidí s hrozením pôsobiť po vojne vo svojej vlastnej krajine počas kampane proti « kozmopolitom bez koreňov » a v procese bielych plášťov (le procès des blouses blanches) na konci vlády Stalina. On sám pociťuje plné zdravie až po smrti Stalina v 1953.

V línii veľkých ruských románov a najmä románu Vojna a mier, tak začína písať dielo Život a Osud, širokú spoločenskú fresku sústredenú na bitku pri Stalingrade ako majstrovské dielo Tolstého malo ako rámec napoleonské bitky.

Ale tento nádherný román, hlboko ľudský nemá viac nič čo by hovorilo o komunistovi, nič viac sovietske, je to óda na ľudskosť, na osobnú slobodu (la liberté individuelle), o odvahe byť dobrým k sebe a k ostatným. Maľuje deň za dňom obludnosť totalitarizmov, poukazuje ako bok po boku sa hubenie triedy a hubenie rasy, gulag a nacistické tábory vychádzajúce z tej istej  pekelnej formy, z vôle vnucovať vyfantazírované kolektívne dobro.

Nech sa to posúdi, z úst dvoch starých boľševikov zavretých v Gulagu :

« Mýlili sme sa,  nikdy nič, žiadna ľútosť nebude môcť vykúpiť to čo sme urobili … My sme nepochopili to čo je sloboda, my sme ju rozdrvili. Aj Marx ju podcenil ; ona je základňou a zmyslom, ona je infraštruktúrou infraštruktúr »

« Túžba ľudskej prirodzenosti po slobode je neporaziteľná, totalitarizmus nemôže sa vzdať násilia pretože človek sa nevzdá s radosťou slobody. Tento záver je svetlom našich časov, svetlom budúcnosti. ».

OSOBNÉ SLOBODA A DOBROTA

Vypočujme ešte túto hymnu na osobnú dobrotu :

« Dobro nie je v prírode, nie je ani v kázaní prorokov, veľkých sociálnych doktrínach, v etike filozofov ... ale obyčajný ľud ho nesie vo svojom srdci v láske všetkého čo je živé, oni milujú prirodzene život, oni chránia život ; po dni práce, ľudia sa tešia z tepla domova a nejdú na námestia zapaľovať ohne a požiare. 

Tak on žije, vedľa tohto veľkého tak hrozného dobrá, ľudské dobro v živote všedných dní. To je dobro stareny, ktorá na kraji cesty, dáva kúsok chleba väzňovi ktorý tadiaľ prechádza, je to dobro vojaka ktorý podáva svoju poľnú fľašu napiť sa ranenému nepriateľovi, dobro mladosť ktorá má zľutovanie so starobou, dobro sedliaka ktorý skrýva vo svojej sýpke židovského starca  […] Táto osobná dobrota vpčo druhej osobe je dobro bez svedkov, malá dobrota bez ideológie. Mohla by sa označiť ako dobrota bez rozmýšľania. Dobrota ľudí mimo náboženského či sociálneho dobra

 

V priebehu života roztrhaného dvomi totalitarizmami XX. storočia (les deux totalitarismes du XXe siècle) Vasilij Grossman sa stal logicky, skoro napriek sebe samému, veľkým spisovateľom disidentstva, slobody, bez pochyby väčším ako bol Solženicyn (Soljenitsyne).

RUKOPIS VO VAZENÍ

Život a Osud (Vie et Destin), ktorého rukopis bol skonfiškovaný KGB, bol « daný do väzenia » ako povedal Grossman, bol uverejnený v Rusku až po jeho smrti, ktorá nastala  v 1964, v samote a chudobe, a po smrti ZSSR !

V podstate, je to Suslov kto mal pravdu, sú to mená ako Vasilij Grossman, Andrej  Sacharov, Václav Havel, Lech Valesa, a diela ako Život a Osud ktoré zničili komunizmus, a ochránili nás od rakiet.

Blíži sa leto, a tak tiež prázdniny kedy urobiť si čas pre čítanie, teda prečo nie Život a Osud - Vie et Destin ? Napriek utrpeniam ktoré dáva na scénu, nepredstaviteľné pre našu generáciu, jeho literárne kvality, jeho ľudskosť, jeho empatia, jeho úplná absencia nenávisti robia z jej čítanie paradoxne radostné a optimistické, pretože ako to hovorí sám Grossman, keď obidva tieto totalitarizmy XX. storočia nemohli prísť na koniec ku malému plamienku osobnej slobody to dokazuje že táto je nezničiteľná.

 

Richard Guédon

Richard Guédon je doktor medicíny, bývalý Riaditeľ lekárskej poisťovne a bývalý riaditeľ nemocenskej sporiteľne..