Tri slová o analýze ktorú prezentovala Chantal Delsol

Charles Haegen

štvrtok 10. marec 2016

 

Trois mots sur l’analyse de Chantal Delsol

Autres articles

 

Katolícka filozofka odhaľuje totalitarizmus postmodernosti. Jej posledné dielo ozrejmuje « nenávisť sveta  »** rozširovanú malými bôžikmi. Je vzácne v tejto dobe zmätkov.

 

 

Táto esej [1] ktorú práve uverejnila Chantal Delsol je priamo spätá s tematikou našej aktuality. Ako tá z včerajšieho večera, kedy v relácii Frédéric Taddeï rozoberal depenalizáciu drog [2]. S týmto škodlivým zakotvením [3] : «  Bude Francúzsko jednou z posledných krajín ktorá otvorí sa debate o legalizácií mäkkých drog ?  » V teto debate : Emmanuel Auriol, univerzitný profesor z Toulouse, ekonóm, autor knihy En finir avec les médias : sexe, drogue et clandestins, et si on légalisait ?  [Skoncovať s médiami : sex, droga a utajenie] ; Michel Kokoreff, sociológ, autor La drogue est-elle un problème ? [Droga je to problém ?] Obaja sú straníci depenalizácie. Ich téza je prostá : «  prohibícia  » je problémom. Voči nim, Brigitte Kuster (Les Républicains) [Republikáni], starostka XVII. obvodu v Paríži, a Bernard Leroy, poslanec, bývalý zástupca v Úrade drog a priestupkov (Office des drogues et des crimes) pri Spojených Národoch. Každá námietka tých posledných — konštatovania dôležitosti zákazu pre mladistvých, európskej štatistiky, zle holandské skúsenosti — sú prijímané so sarkazmom a výhovorkami. Problémom nie je droga, ale zákaz. Opakuje sa ten istý refrén : «  Drogu je treba socializovať  ». Prijatie ktoré urobil Barack H. Obama je uvítané ako oslobodzujúce gesto. Je treba otvoriť zábrany a všetko bude v poriadku. Víťazstvo priestupku a nepravdivého uvažovania.

Iný znak. V utorok 15. marca, za zatvorenými dverami Komisia sociálnych otázok pri parlamentárnom Zhromaždení Rady Európy, zídená v Paríži aby odhlasovala správu o Ľudských právach a etických otázkach spojených s oplodnením (gestation) v prospech druhého  [4] . Autor tejto správy ktorý pracuje v štyridsať siedmych Štátoch Rady Európy, Petra de Sutter, lekárka gynekológ, pracuje s najatými matkami (porteuses) v Belgicku, kde náhradné materstvo je tolerované a považované za etické, pretože nájaté matky nie sú odmeňované za ich reprodukčné služby. Pani de Sutter bojuje rovnako za legalizáciu náhradného materstva nazvaného tiež « tehotenstvo pre druhého  » alebo GPA.

V januári, táto Komisia pre sociálne otázky «  rozhodla (hlasovaním dvihnutou rukou) nepostupovať k voľbe týkajúcej sa možnosti zbaviť spravodajku z jej funkcií (článok 3) spriahnutý s článkom 1.1.1 Kódexu správania sa spravodajcov.  » Ináč povedané, Komisia nechce výslovne skúmať svojich členov či pani de Sutter sa nachádza v konflikte záujmov. Skutočne, dotyčná spolupracuje, podľa informácií zverejnených v Huffington Post [5], s indickou klinikou ktorá obchoduje s náhradným materstvom. Táto klinika, pomenovaná ako Seeds of Innocence, používa svoju spoluprácu s touto belgickou gynekologičkou ako marketingový argument pre svojich medzinárodných klientov. Títo klienti sú tak uistení tými čo nemôžu mať prístup ku «  etickej belgickej GPA   », stále ostáva prístup ku kvalitným službám, iste drahším a vzdialenejším, ale zaručené spoluprácou s univerzitnou nemocnicou v meste Gand. Rada Európy sa teda vysloví v otázke GPA po svojom zasadnutí za zatvorenými dverami, na základe dokumentu vypracovanom jednou osobou s nepatričným profilom, ktorá súčasne podporuje takzvanú etickú GPA (v Belgicku) a skomercionalizovanú GPA (v Indii).

Také znaky sa množia. Chantal Delsol odmieta zavrieť si oči a uši. Filozofka, žena s presvedčením, táto katolíčka odmieta zbúrať steny a podľahnúť pred módnymi axiomami. Vedie seminár v Kolégiu Bernardínov s názvom « Observatorium modernosti ». Ona bola žiakom Julien Freund-a a blízka Jean-François Mattéï, ktorý zomrel v 2014, ktorý dôsledne kritizoval hlásateľov súčasného « ’antihumanizmu  » ktorý hlásal « smrť človeka  » : « Tento rozklad pozná len možnosť skončiť : smrť. Či si berie za cieľ Boha, človeka alebo svet, stará sa len o jedinú starosť : skoncovať s tým čo by mohol byť nový začiatok. [6]  »

Táto esej ktorú napísala Chantal Delsol sa vpisuje do tejto odpovede. Vracia veci na ich správne miesto. Uvádza presvedčenie že, na Západe oneskorenej modernosti, totalitárne ilúzie sú veľmi oceňované. Pod znakom revolučného ducha, ich prívrženci vedú vojnu proti skutočnosti sveta v mene «  totálnej emancipácii  ». Považujú sa za «  demiurgov - polobohov  », za Kováčov « nových časov  ». Ich zápas sa vpisuje do línie francúzskeho Osvietenstva z 1793 a do komunizmu. Aby umlčali svojich kritikov, používajú výsmech a predstierané dobré vzťahy.

Sú to tí čo sledujú prúd tak ako polárne myši (lemmings). Citliví na «  tendencie, napodobňujú a sa rozmnožujú  ». Sú takí čo sa odvolávajú na ideológiu nazvanú «  transhumanizmus  » ktorej jedným z pionierov bol genetik J.B.S. Haldane (1892-1964) (6). Prvé použitie tohto pojmu sa vracia do roku 1957, objavuje sa v diele biológa ktorým bol Julian Huxley (1887-1975), ako synoným eugenizmu a integrálna súčasť «  náboženstva budúcnosti  » [7] Teoretik eugenizmu a podnecovateľ ektogenézy., jeho brat bol Aldous Huxley (1894-1963), autor diela Najlepší zo svetov - Meilleur des mondes ktoré vyšlo v 1932.

Súčasný zmysel «  transhumanizmu  » datuje sa od rokov po 1980, kedy istí americkí futurológovia sa pridali k vytváraniu transhumanistického hnutia. Toto plánuje so skoncovaním základov samotného človeka : jeho osobitosť (singularité), jeho väzby patričnosti, jeho cieľovosti, jeho otvorenia sa na transcendentnosť. Pre « premenu tohto sveta  », veľmi vážne sa zaoberá s nesmrteľnosťou založenou na ideí že nesmrteľnosť je technologicky možná a želateľná. Iní vyznávajú postsexualizmus, snahu o dobrovoľné vylúčenie « rodu - genre  », pre aplikovanie biotechnológií a špekulatívnych technológií  umelej reprodukcie. Tu sa jedná tiež o dosiahnutie «  zázrakov  » špekulatívnej techniky bežne známej ako «  téléchargement de l’esprit  ».

Chantal Delsol je kategorická, tieto prúdy majú rovnaký cieľ ako totalitarizmy : «  Výjsť z ľudskej situácie rozbíjajúc väzby príslušnosti a vymazávajúc rozdiely, obviňujúc existenciálnu tragičnosť a ľudskú konečnosť, vedúc k hodnoteniu že celá minulosť bola špatná a že nakoniec my konečne vstupujeme do opravdivých dejín.  » Táto «  žiarivá budúcnosť  » nemôže začať inak ako ak sa je aktívna «  vôľa vyjsť z ľudských okolností  ». Heslo « zmeniť tento svet  » nadobúda iný rozmer. Jedná sa o « opravdivé pohŕdanie svetom a sebou samým  ». Táto nenávisť predpisuje oddeliť sa od «  príslušností  », zrušiť «  rozdiely  ». Stavia proti sebe «  emancipáciu  » a «  zakorenenie  », diabolizuje identity a hranice.

Chantal Delsol píše : «  Demiurgia (Stvorenie) sa samotná definuje ako východisko z hraníc a zrušenie každej hranice  ». Emancipácia sa týka zrušenia. Zrušiť hranice, kultúry, pravidlá, hierarchie, patričnosti, identity, pohlavia. A manželstvo. Hlásať neurčitosť. «  Ľudstvo sa musí úplne oslobodiť od existenciálnych otázok. Ale tu sa menej útočí na technickú pevnosť ako na psychologickú : ak sa nemôže poraziť smrť, aspoň sa môže oslobodiť ľudstvo od týchto otázok pomocou vhodných aktivít.  » To sú používané tlaky za účelom « viesť vývoj  » zákona ohľadom «  konca života  » (Jean-Luc Romero, Jean-Michel Baylet a ďalší).

Koniec človeka (Exit le singulier). Namiesto totalitarizmov niekdajška, tento dnešný popiera osobu a jej singularitu. Jednotlivec ? On «  nie je nič iné ako čiastočka spoločenského Celku a týmto netreba sa obávať o žiaden osobný osud, ani dokonca o tento tu svet ale o klamlivom svete potom. Netreba sa obávať o posledné ciele pretože nejestvuje viac nejaká osoba, špecifická a ohraničená substancia, ale len kúsok utkaný do vlákna tejto totality (un morceau tissé dans la fibre de la totalité) ».

Kto som ja ? Nemožno odpovedať genealógiou. Potomstvo je niečo iné. Ako uvádza Yann Moix, ktorý cituje Chantal Delsol, je to zrejmé. Vyhlasuje to jedným úžasným textom ktorý sa nachádza na štvrtej obálke diela za ktoré získal cenu Prix Renaudot : «  Tento zrod by nemal byť biologický : vždy vyberá svojich rodičov. Narodiť sa, to je zasiať svojich rodičov. Nie zabiť otca, ale zabiť v nás syna. Nechať jeho krv za sebou, oslobodiť sa od jeho génov. Hľadať, nájsť druhých rodičov : duchovných. To čo zaváži, to nie je priniesť na svet, vložiť do sveta. Biologické zrodenie, to je schopnosť šteňatá, žiab, mulíc, ustríc. Zrodiť sa duchovne, zrodiť seba samého, znamená zbaviť sa formy embrya, (se déspermatoïzer), to prístupné jedine tým ktorí uprednostnia siroty pred deťmi z rodiny, adoptovaných pred programovanými, utečencov pred nasledovníkmi, deviantov pred nasledovníkmi. Každé zrodenie je pred človekom. Je to smrť ktorá je posledná. Rodičia nám dali život. Naša úloha je ho od nich prevziať. Čím skôr ako je možné.  [8]  »

Prvý stvoriteľ ktorý prišiel, sa mysli že je otec svojej vlastnej historie. Dejiny ktorých učenie je zakázané v cudzine «  svetového Štátu  » toho Brave New World ako ho videl Huxley, sa stali podozrivé, pretože ukazujú že zúrivosť a chaos nie sú bežným stavom. Zakázať otázky. « Jeden z najúčinnejších spôsobov zabrániť invázii existenciálnych otázok je spôsob materialistického života, podčiarkuje Chantal Delsol. My žijeme v materializme bez dialektiky, a predsa dôstojnej deti sovietskeho DIAMAT-u (dialektického materializmu), podľa ktorého my sme len hmotou.  » Bez starosti o decentnosť, sexualita nadobúda stále väčšiu dôležitosť, zvlášť v televíznej reklame. Duchovné otázky sa berú s nenútenosťou. Módny «  myslitelia  » vydávajú svoje poučenia. V 2013, Jacques Attali napísal na svojom blogu : «  Bolo by vhodné, odteraz, postúpiť ďalej a zbaviť našu laickú spoločnosť posledných zbytkov jej náboženských znakov  ». Mediálna mašinéria ktorá prispieva k istej forme intelektuálneho skrytého terorizmu (nízkej intenzity, povedali by experti), toto všetko rieši kladúc dôraz na «  utilitárne alebo materiálne motivácie  ».

Chantal Delsol poznamenáva : «  Náboženský integrizmus je krízou chudoby. Populizmus je vyjadrenie obáv pred nezamestnanosťou. Ináč povedané : ideál, morálka, požadovanie osobnej slobody super štruktúry  ktoré závisia od ekonomických situácií. Postmodernosť, jej materializmom, ostala hlboko marxistická.  » A dodať : «  Preto, les utópie a totalitarizmy XX. storočia, a rovnakým spôsobom postmodernosť, sa úzkostlivo snažia zbaviť Boha.  »

Tento demiurgizmus (stvoriteľstvo na spôsob boha) nesie znaky mentálnej perverzity. Je to jedná forma gnosticizmu. Pozrite na komentáre o prípadnom oslobodení ktoré napísal Patrick Henry, vrah jedného sedemročného dieťaťa, nepotrestaný pre výkon svojho obhajcu. Pozrite sa na rehabilitáciu de Sade (1740-1814). Gonzague Saint-Bris o ktorom sa myslelo že je plne bez problémový, kráča v stopách ako Philippe Sollers aby sa zasvätil biografii « neobyčajného osudu  » tohto zlovestného Markíza [9].

A týždenník Le Point zverejnil tieto nadšené riadky, ktoré cituje Chantal Delsol, aby sa zobrala na vedomie jedná výstava zasvätená tomuto «  hrdinovi  » : « Hanobiac všetky zákazy, ukazujúc to čo je neukazovateľné a predstavujúc to čo sa nedá prezentovať, on dynamizoval literatúru a maľbu XIX. storočia, potom XX. storočia. Početné diela vystavené v múzeu Orsay sú dôkazom jeho vplyvu, viditeľne a skryto, na väčšinu maliarov a sochárov. Podľa neho, telá sa oslobodzujú, prízraky vyrážajú, hnevy bublú. Annie Lebrun, komisár výstavy, nechcela žiadnu cenzúru, žiaden zákaz. Kanibalizmus, skatologia - oplzlosť, sadizmus, martyrológia, zoofilia, mučenie, zločin ; všetko spomína. [10]  » Desiac.

Chantal Delsol oponuje s pokorou záhradníka týmto zúrivostiam demiurgov. Pozýva aby sme si uvedomili to čo Camus povedal vo svojej reči v Stockholme : «  Každá generácia, bez pochyby, si myslí že má úlohu prerobiť tento svet. Tá moja vie však že ju nevylepší. Táto spočíva v zabránení aby sa tento svet nezničil  ».


Charles Haegen je politický kronikár posledných 20 rokov v alsaskom katolíckom týždenníku L’Ami hebdo, kde tento článok vyšiel prvý krát dňa 6. marca.

http://www.ami-hebdo.com/

Poznámky

[1] La haine du monde. Totalitarismes et postmodernité, Le Cerf, 240 pages, 19 e.

[2] France 2, «  Ce soir (ou jamais ?)  », 19 février 2016.

[3] Nie je to rovnaké uprednostňovať «  legalizáciu  » pred «  depenalizáciou  ».

[4] La Manif pour tous a Alliance Vita sú vyzvané k účasti na zhromaždení ktoré organizuje No Maternity Trafic pred parížskym sídlom Rady Európy, 55, avenue Kléber, Paris 16e, od 8h30 do 9h30.

[5] 24. február 2016.

[6] L’Homme dévasté. Essai sur la déconstruction de la culture, Grasset, Paris, 2015.

[7] Auteur de Daedatus : Science and the Future, paru en 1923.

[8] Naissance, Grasset, Paris, 2013.

[9] Marquis de Sade, l’Ange de l’Ombre, éditions SW Télémaque, Paris, 2013.

[10] 3. september 2015.