Dejiny fašizmu

Histoire du fascisme

Frédéric Le Moal

Perrin, 2018, 432 s., 23 Eur

Fašistický totalitarizmus

Totalitarisme fasciste

Marie-Anne Matard-Bonucci

CNRS, 2018, 320 s., 25 Eur

 

ESPRIT,

 

Fašizmus tu, fašizmus tam: tento výraz stal sa bežným používaním na politickú alebo spoločenskú urážku, a tak toto slovo stratilo všetky významové zábrany. V každom prípade, bolo by málo možné kvalifikovať ho presným spôsobom, ako to robí dielo ktoré predstavil F. de Moal viac historicky, a A.-M. Matard-Bonucci, viac tematický. Obidva pripomínajú že fašizmus bol a ostáva uskutočňovaný v čistej forme, tak povediac, v Taliansku Mussolini-ho, medzi začiatkom dvadsiatych rokov po 1920 a 28. aprílom 1945, kedy tento príbeh sa skončil znetvorením mŕtvol Vodcu – ktorý mal titul Duce, jeho milenky a niekoľkých vedúcich, zavesených na háky v Miláne, dole hlavou, ako kusy mäsa v mäsiarstve. Antifašisti hlásajú nezmysel obviňujúc všeobecne z fašizmu ľudí pravice, pretože fašizmus sa zrodil a zakorenil v revolučnej ľavici, a zhrozil sa z liberálnej pravice a z kapitalizmu. F. Le Moal a / alebo jeho vydavateľ sú zahltení starosťou o čiarky ale, napriek tomuto malému nedostatku, toto dielo o zrode a dejinách fašizmu, so všetkými jeho nasledujúcimi zvratmi, vlastnou úlohou ktorú zohral Mussolini a skupina fašistických vodcov, jeho politickými iniciatívami v zahraničí a na vnútornom poli je úžasná. Dielo ktoré predstavila M.-A. Matard-Bonucci odhaľuje predovšetkým zvláštne aspekty fašizmu, ako je preformulovanie jazyka, úloha smiechu, miesto rasy a sexu v obsadzovaní Etiópie (sexuálny obchod s Etiópčankami, podnecovaný najprv ojedinele alebo organizovanou prostitúciou, čo sa následne bude diabolizovať pod tlakom rasistického zdôrazňovania režimom), stále aktívnejším antisemitizmom ... Ale títo dvaja autori sa zhodujú ohľadom absolútne ústrednej úlohe, zvýrazňovanej v miere v akej sa s postupom rokov budú hromadiť vnútorné a vonkajšie konflikty všetkých druhov, násilie (fyzické): v strede fašistickej dynamiky, táto živí svoju vitalitu, a vzájomne jej životnosť vyžaduje uchyľovanie sa k násiliu. Republika Salo (alebo «Talianska Sociálna Republika», september 1943 – apríl 1945), kedy Mussolini a fašisti sú znovu nastolení pomocou ktorú poskytol Hitler po ich zvrhnutí kráľom na konci júla 1943, dosahuje z tohto pohľadu, ako v istom zhrnutí nevyhnuteľného osudu vedúceho k smrti, stupeň mimoriadneho násilia; počas toho ako sa tieto vrstvy v spoločnosti zrážajú, Štát sa stáva kolaborujúcim a bezmocným voči okupantovi, vojenské jednotky a zvlášť vytvorené paramilitárne zoskupenia plošne popravujú členov odporu a občianskej spoločnosti, židov a «zradcov» fašizmu. Zavraždenie po niečom čo sa podobalo na proces zaťa Mussolini-ho ktorým bol Ciano, a niekoľko ďalších vysokých predstaviteľov režimu ktorí pripravovali odstup od Osi aby pripravili čestné vyriešenie vojny je len malým príkladom. Ako v Nemcami okupovanom Francúzsku, dali sa do systematického rabovania krajiny a, v záverečnej zrútenia, množia zločinné masakry a hromadné popravy (ako to bol prípad v «Ardeatínskych lomoch», v marci 1944, v represáliách po atentáte proti nemeckým vojakom). V kvantitatívnych pojmoch, rozmer fašistickej katastrofy v Taliansku iste nie je zrovnateľný s tým čo spôsobil nacizmus a komunizmus ale, z formálneho hľadiska porovnanie medzi tými tromi totalitarizmami  je treba brať do úvahy. A po vojne, ťažkosť obvinenia, odsúdenia a potrestania vinných sa silne podobá na to čo sa dialo vo Francúzsku, Nemecku a v ostatných krajinách Európy.

Jean-Louis Schlegel