Autor:

Revault d´Allonnes, Myriam

Názov knihy:

Ce que l´homme fait á l´homme

Preklad názvu:

Čo človek robí človeku

Vydávateľ:

Seuil,
kol. La couleur des idées, Paris

Rok vydania:

1995

ISBN:

2-02-023702-4

 

str.

 

 

 

Au XXe siècle, les «camps» ou des États et des régimes politiques programmérent l´annéantissement de l´homme ont révélé la «condition inhumaine». L´histoire a pris le visage non plus du destin, mais de la terreur. D´ou la question: avons nous vu surgir ici la figure exceptionnelle du mal, du mal dans la violence et une horreur sans précédent? Ou bien avons nous affaire ici, comme l´affirme Hannah Arendt, á le banalité du mal, tout simplement ?

C´est de cette expression, dont le sens a été usé avant méme d´avoir été compris, que part Myriam Revault d´Allonnes pour tenter d´approcher ce que l´homme peut faire á l´homme, c.á.d. la virtualité toujours présente du mal politique.

 

Pour comprendre le présent de ce mal, il faut rouvrir le passé, remonter au mal radical selon Kant, revenir aussi au lien entre le tragique et la capacité d´institution politique chez Aristote, puis relire les Modernes: tels Hobbes et deux de ses grands commentateurs, Carl Schmitt et Leo Strauss. On trouvera dans cette lecture inédite, comme un fil conducteur, l´idée d´une humanité dénuée de toute prétention á l´innocence, d´une humanité rendue au mal de la liberté (de sa liberté) et donc á sa puissance d´agir.

V dvadsiatom storočí, "tábory" kde štáty a politické režimy programovali zničenie človeka odhalili «neľudské podmienky». Dejiny sa prestali javiť viac ako osud, ale ako teror. Z toho vzišla otázka: videli sme tu sa objaviť výnimočnú tvár zla, zla násilia a nebývalej hrôzy? Alebo máme tu do činenia, ako to tvrdí Hannah Arendt-ová proste s banalitou zla ? 
Z takého vyjadrenie, ktorého zmysel sa vyskytoval ešte predtým, ako bol známy, vychádza Myriam Revault d´Allonnes aby sa pokúsila priblížiť k tomu čo človek môže robiť človeku, to zn. stále prítomnej virtualite politického zla. Aby sa pochopila prítomnosť tohoto zla, je potrebné znova sa vrátiť do minulosti, k radikálnemu zlu podľa Kant-a, spomenúť si tiež na väzbu medzi tragickosťou a schopnosťou politickej inštitúcie podľa Aristotela, nakoniec znova poznať diela moderných mysliteľov: ako sú Hobbes a dvaja jeho veľkí komentátori, ktorými boli Carl Schmitt a Leo Strauss. V takom novom štúdiu sa nájde ako vodiaca línia, idea humanity zbavenej každej požiadavky nevinnosti, ľudskosti vzdanej sa zlu slobody (jeho slobody) a teda jeho moci jednať.

 

 

 

 

TABLE

OBSAH

 

Avant.propos                                 11

Úvod

 

1. Banalité du mal ?                       21

1. Banalita zla ?

 

2. Kant et l´idée du mal radical      41

2. Kant a idea radikálneho zla

 

3. L´abime de la socialité dans la constitution du vivre-ensemble      73

3. Priepasť spoločenskosti v ústave spolužitia

 

4. La radicalité des Modernes      103

4. Radikálnosť moderných ľudí

 

Conclusion                                   153

Záver

 

 

 

 

Alors mon grand-pere m´a dit - dans sa langue á lui - que les utopies ne convienent qu´aux fils des dieux. Que les hommes sont comme des mouches, et que les histoires qu´on leur racconte doivent etre comme le papier tue-mouches. Les utopies sont des feuilles recouvertes d´or, et le papier tue-mouches est enduit de la sécrétion du corps et de la vie de l´homme, et de sa souffrance en particulier. Et notre espoir c´est qu´il soit taillé á la mesure de l´homme, et du pardon.
David Grossmann, Voir ci-dessous: Amour.

 

Vtedy mi môj starý otec povedal - jazykom, ktorý bol mu vlastný - že utópie vyhovujú len synom bohov. Že ľudia sú ako muchy a ich príbehy, ktoré si vyprávajú sú len ako mucholapky.
Utópie sú listy pokryté zlatom a mucholapky sú napité výlučkami tela a života ľudí a najmä ich utrpenia.
A naša nádej je v tom, že sú urobené na mieru človeka a odpustenia.
David Grossmann,  Pozri nižšie: Láska

11

Avant-propos

Le désenchantement du monde: c´est encore trop peu de dire qu´aujourd´hui il nous accable. En matiére de «chose politique», de quelque maniére qu´on l´entende, les réalités ont souvent été scabreuses et il y a bien longtemps qu´on se lamente, qu´on s´indigne, qu´on proteste, qu´on condamne et qu´on résiste. Que la politique soit maléfique, qu´elle charrie avec elle tour un défilé de pratiques malfaisantes, implacables ou perverses, c´est lá une plainte aussi vieille que le monde. La politique est le champ des rapports de force. La passion du pouvoir corrompt. L´art de gouverner est celui de tromper les hommes. L´art d´etre gouverné est celui d´apprendre la soumission, laquelle va de l´obéissance forcée á l´enchantement de la servitude volontaire. Personne n´ignore ces banalités, et pourtant elles n´en existent pas moins.

Du mal, depuis qu´on en parle, c.á.d. depuis qu´on parle sur la terre, on a dit qu´il s´incarnait historiquement dans le mal du pouvoir. Amos, le prophéte d´Israel, stigmatise les crimes commis par les nations; Du tyran, ce «loup á forme humaine», que disent la tragédie et la ph grecques? Esclave de ses désirs et faisant violence á autrui, il est devenu aveugle á lui-meme. Il est cette figure du mal ou régnent sans partage la tyrannie du désir et celle de la volonté de puissance.

Úvod

Rozčarovanie zo sveta: je ešte príliš skoro, aby sme dnes povedali, ako morí. V oblasti «politickej záležitosti», nejakým spôsobom, ako sa rozumie, skutočnosti často boli chúlostivé a veľmi dávno sa ponosuje, škandalizuje, sa odsudzuje a vzdoruje. To že politika je zlo tvoriaca, že nesie so sebou množstvo zločinných, neľútostných, či zvrátených  praktík, pre ktoré sťažnosť je tak stará ako tento svet. Politika je oblasť vzťahov sily. Vášeň k moci korumpuje. Umenie vládnuť sa rovná umeniu klamať ľudí. Umenie byť ovládaným znamená naučiť sa podriadeniu, ktoré znamená od schopnosti  naučeniu sa, po nájdenie radosti v dobrovoľnom podriadení. Nikto neignoruje tieto banality a predsa oni nie sú vôbec menej zriedkavé.
O zle, po tom čo sa o ňom hovorilo, t.zn. potom čo sa o ňom na zemi hovorí že historicky sa stelesňuje v zle moci. Amos, prorok Izraela, stigmatizuje zločiny spáchané národmi; O tyranovi, tom «vlkovi s ľudskou tvárou», čo hovoria grécka tragédia a filozofia? Otrok svojich túžob a robiaci násilie druhému, stal sa slepým k sebe samému. On je tou figúrou zla, v ktorej vládne nerozlučne tyrania želania a vôľa po moci. 

12

Quant au despote, référence quasi obligée de la ph politique du XVIIIe s. il n´a de pouvoir que fondé sur la crainte qu´il inspire, et lorsque son bras se léve, c´est toujours pour donner la mort. Et si l´on invoque, face á ce versant néfaste, la rationalité réglée des institutions apte á maitriser le déréglement des passions, la racine mauvaise du politique ne disparaitra pas pour autant. Elle trouvera (p.ex.) son point d´ancrage dans les désordres de la multitude ou dans la méchanceté humaine, ou encore, dans les paradoxes indépassables dont se nourrissent l´histoire et la politique: voilá qui justifierait, sinon la perversité du pouvoir, du moins le recours á la «gouvernementalité rationnelle» qui se propose d´en venir á bout. Si la politique n´est pas le mal, elle est au moins une rationalité indéxée sur le mal, c.á.d. une moindre rationalité et un moindre mal.

Cette identification traditionnelle de la politique et du mal n´a cessé d´etre l´objet d´un certain nombre de représentations collectives, de fantasmes et de peurs: ainsi, á l´orée de la modernité, l´imaginaire du «machiavélisme», qui absorbait tous les autres modes de perversité, tous les maléfices. Ce n´etait pas seulement que la politique était alors déclarée mauvaise: c´est qu´elle était l´incarnation hyperbolique du mal, son abcés de fixation, le kingdom of darkness. Or, á cette radicalisation négative a répondu une radicalisation symétrique et invérsée: celle qui a accompagné la politique lorsqu´elle s´est voulue non plus emprise maléfique de l´homme sur l´homme, mais réformation et ouevre de salut. Lorsque, á la politique moderne (et plus particuliérement á la politique révolutionnaire), c´est trouvée impartie la tache de changer le monde et de changer la vie, alors la «sainteté» a investi l´oeuvre politique et la politique est devenue l´abscés de fixation de la volonté du bien: le kingdom of ligtness.
A cette perpétuelle oscillation entre les deux poles de la déchéance ou de l´exaltation, de rejet dans les ténébres ou de la foi sécularisée, de l´identifi-cation au mal ou du renversement dans le bien (encore que l´«horreur de la politique» soit devenue, á la faveur des phénoménes totalitaires, 

Pokiaľ ide o despotu, ktorý je nutnou referenciou politickej filozofie 18. stor. on má len moc založenú na strachu, ktorý vytvára a keď sa jeho rameno dvihne, je to vždy preto, aby rozsieval smrť. A keď sa vzhľadom na túto neblahú náklonnosť spolieha na racionalitu, riadenú ustanovizňami, ktoré sú schopné zvládnuť neusporiadanosť vášní, ani tak sa nevykorení zlý koreň politiky. On si nájde (napr.) svoje zakorenenie v neporiadkoch davu, alebo v ľudskej zlobe, alebo ešte v neprekonateľných paradoxoch, ktorými sa živia dejiny a politika: hľa toto ospravedlní, keď nie zvrátenosť moci, tak aspoň uchýlenie sa ku «racionálnemu zvládnutiu», ktoré sa navrhuje na pomoc. Keď politika nie je zlo, je prinajmenej racionalita vztiahnutá ku zlu, t.zn. menšia racionálnosť a menšie zlo. Táto tradičná identifikácia politiky a zla neprestala byť objektom istého počtu kolektívnych predstáv, fantázií a obáv: takto na okraji modernosti, bola to predstava «makiavelizmu», ktorá preberala všetky ostatné druhy zvrátenosti, všetky zla. Nebolo to len prehlásenie, že politika je preto zlá: ona bola  hyperbolické stelesnenie zla, jej trvalý vred, kingdom of darkness. Preto táto negatívna radikalizácia vyvolala symetrickú a obrátenú radikalizáciu: tú, ktorá sprevádzala politiku, pokiaľ táto nechcela byť zlým pôsobením človeka na človeka, ale premenou a dielom spásy.
Pokiaľ modernej politike (a zvlášť revolučnej politike) sa prisúdila úloha zmeniť svet a zmeniť život, potom «svätosť» sa zapojila do politického pôsobenia a politika sa stala prejavom dobrej vôle: kingdom of lightness. (kráľovstvo svetla).
Tejto večnej oscilácii medzi dvoma pólmi zvrhlosti, alebo oslavy, odmietnutia v tmách, alebo sekularizovanej viery, prihláseniu sa k zlu, alebo obratom v dobre (ešte ako «horor z politiky» sa stal, z priazne  totalitárnych javov,

13

un motif récurrent et que l´annonce d´une fin de la politique l´emporte désormais sur l´attente de la promesse), la pensée libérale a prétendu échapper lorsqu´elle a abaissé en quelque sorte le point de mire et fait de la protection des «droits naturels» de l´homme sa finalité derniére. 

vracajúci sa dôvod a to čo hlásanie konca politiky vracia tak očakávaniu prísľubu) liberálne myslenie sa snažilo tomu vyhnúť, keď znížilo svoj cieľ a urobilo z ochrany «prirodzených práv» človeka svoju základnú požiadavku.