Archipiélago ortodoxia

 

 

Sociológia analýzy odchodu katolíkov

 

Sociología para analizar la fuga de católicos

Jorge Soley,

 

 10.09.19 a las 1:12 PM

 

 

https://live.staticflickr.com/65535/48710536408_2fa716ea7f_z.jpg

 

Dnes je viac či menej ľahko nájsť sociologickú analýzu pre skoro každý jav. To platí tiež v náboženskej oblasti.

Problémom týchto sociologických analýz je to že vždy ponechávajú bokom jeden kľúčový faktor, tým je nadprirodzenosť. Preto, keď využívame sociológiu v živote Cirkvi, výsledok bude, nutne, neúplný. Nie nesprávny, ale áno, neúplný. Ale ak by sme sa mali dôverovať výlučne na tento druh analýzy, i keď nám môže poskytovať dôležité údaje a úvahy, ktoré hoci sme si vedomí ich obmedzení, môžu byť veľmi cenné.

To je i v prípade diela ktoré napísal Stephen Bullivant, sociológ náboženstva, profesor na St. Mary’s University, v Londýne, ktorý zverejnil dve knihy (Mass exodus a Why Catholics Leave, What they Miss, and How They Might Return) o jednej otázke vrcholného záujmu : čo je príčinou úpadku náboženskej praxe a príslušnosti v katolíckej Cirkvi od II. Vatikánskeho koncilu ? Sme svedkami jednému javu výlučne katolíckemu pred tendenciou všeobecnejšou ktorá prekračuje prostredie skutočne katolícke ?

Je to komplexná otázka a v pôsobení sú viaceré faktory v hre, ale to čo študoval Bullivant z prístupu sociológie dáva zaujímavé výsledky a ak, tak ako sme hovorili skôr, jeho odpoveď nie je vyčerpávajúca, prinajmenej nám prináša nejaké dôležité úvahy ktoré nám pomáhajú rozmýšľať.

https://live.staticflickr.com/65535/48711032302_d654bae02d_z.jpgBullivant stavia na štúdiu troch kľúčových sociologických konceptov. Prvý je teória sociálnych sieti : čím hustejšia je sociálny sieť veriacich, čím viac sú medzi sebou prepojení, čím intenzívnejší je život vo vnútri náboženského spoločenstva, jeho členovia majú snahu zotrvávať vytvárať súčasť tejto komunity. V krajných prípadoch by sme mohli mať skupiny Amish, s ich uzavretými spoločenstvami ktoré sú skoro bez kontaktu s vonkajškom, alebo getá. Bez potreby dôjsť až do takých krajností, katolíci (Bullivant študuje prípady v Anglicku a vo Spojených Štátoch, ale myslím si že sa to dá aplikovať i na iné kontexty) vytvorili spoločenstvá s vlastnými pravidlami, «poznačené zvykmi ako sú požívanie rýb v piatky, s vlastnými formami kultu a duchovnosti, a zaujímajúcimi sa o spoločnú históriu, zvlášť prenasledovanie».

 

Druhý koncept je to čo Bullivant nazýva «Credibility Enhancing Displays» (Creds), čo by sme mohli preložiť ako «prejavy ktoré zlepšujú hodnovernosť». Keď veriaci robí niečo čo vyjadruje jeho vieru meritórnym spôsobom alebo čo vyžaduje zvláštne úsilie, to posilňuje vieru druhých veriacich ktorí si uvedomujú ako ich spoločná viera je skutočná. Príklad najzreteľnejší je mučeníctvo - martýrium, ale Bullivant cituje tiež nočnú adoráciu pred Najsvätejšou Sviatosťou alebo púte.

Tretí koncept je pravý opak : anti vzor, škandál, ktorý ukazuje že niektorý člen spoločenstva, zvlášť majúci autoritu, nežije podľa toho čo hlása ; jav ktorý má tendenciu oslabovať vieru ostatných členov spoločenstva.

Analýzy ktoré uvádza Bullivant ukazujú že po Druhej svetovej vojne sa zosilnili v sérii tendencie, ktoré nielen ovplyvnili katolícku Cirkev, ako ju zoslabili v sociálnej sieti. Rastúca koncentrácia obyvateľstva v mestách, zoslabovanie rodinných vzťahov, väčšia zemepisná pohyblivosť, vplyv televízie ... sú všetky javy ktoré rozrušili sociálnu katolícku sieť.

Pokračujúc Bullivant analyzuje odpoveď Cirkvi na tieto sociálne tendencie, ktoré vymenováva nielen v dokumentoch II. Vatikánskeho koncilu ako v tom duchu II. Vatikánu ktorý sa sformoval do postojov, rozhodnutí a iniciatív Cirkvi a ktoré sa charakterizovali, podľa tohto anglického vedca, v tom že «idea že katolíci by mali mať také videnie ktoré prekračuje ich vlastné spoločenstvo, mali by byť viac otvorení, byť viac vedení k dialógu s osobami iných vier a nedávať väčšiu dôležitosť znakom ktoré sú vlastné katolíckej identite». Budovy používané ako kostoly by mali znevýrazniť svoje zvláštnosti, rozličné aspekty kultu a duchovného životy by sa mali prispôsobiť iným kresťanským denomináciám, ľudová zbožnosť bola videná s nevôľou, vystavovanie Najsvätejšej sviatosti zabudnuté a odvolávanie sa na mučeníkov by sa malo považovalo za znak zlej výchovy. Takým spôsobom, Cirkev ponechala stranou tieto «Creds» práve v momente kedy boli najpotrebnejšie. Veľká časť hierarchie, pokračuje Bullivant, bola presvedčená že táto cesta povedie k rozkvetu Cirkvi a pred prvými neúspechmi ešte viac naliehali na tejto ceste (skutočne, po pol storočí, niektorí preukazujú neuveriteľnú schopnosť poučiť sa zo svojich chýb, stále pokračujú na ich zdôrazňovaní). Uzatvára Bullivant že «mal byť múdrejší pri hľadaní spôsobov zastaviť účinky nevyhnutných sociálnych zmien. Tým že to neurobil, «postkoncilová orientácia» zhoršila tieto veci».

Konečne, od rokov 80 a to rastúcim spôsobom s postupom času, škandál sexuálnych zneužívaní, najmä v anglosaskom prostredí, ktorý študoval Bullivant, predpokladal záver. Tým nebol rozhodujúci faktor ktorý vysvetľoval opustenie Cirkvi mnohými, ale ak tento záver je proces : pred rozkladom prvého faktora jeho analýzy, sociálna sieť, vonkajšieho druhu, reakcia postkoncilovej Cirkvi bola správna, v pojmoch analýzy ktorú uviedol Bullivant, presne opačná od tho čo by sa potrebovalo. Namiesto zastavenia (de contrarrestar) tohto rozkladu, zanechajúc «Creds», druhý faktor, a postaviac zábranu škandálom a proti príkladom, čo je tretí faktor, smerovania ktoré sa prijali v postkoncilovej dobe zosilnili túto krízu.

Sú v hre aj iné faktory ? Samozrejme. Pomáha analýza ktorú urobil Bullivant k lepšiemu pochopeniu toho čo sa stalo ? Myslím si že áno. Skutočne, netreba sa čudovať že niektoré znaky Cirkvi v našich dňoch (návrat k Adorácii Najsvätejšej Sviatosti, ľudovej zbožnosti, púti, pokusov posilniť spoločenský život) sú zhodujúce sa s analýzou ktorú podal Bullivant.