Michel Foucault vypráva našu prítomnosť

ÉRIC VUILLARD, spisovateľ

 

Michel Foucault raconte notre présent
Le Monde des Livres, 22029, 13. november 2015

 

Tento filozof (1926 – 1984) vstupuje do kolekcie «La Pléiade». Toto vydanie je rovnako vedecké, ako citlivé pre jedno vizionárske dielo

Všetko začína Dejinami bláznivosti (l´Histoire de la folie). Loď bláznov pláva v tichosti, «zvláštna opitá loď ktorá plynie pozdĺž pokojných riek Porýnia a flámskymi kanálmi». Tento čln dymu, s komickými a nezmyselnými siluetami, plávajúcimi k neznámej zemi, my ich vidíme; akoby Michel Foucault znova dal život tejto ceste do iného sveta, nejakej temnej výprave ktorá možno straší naše sny. Tieň tejto lode sa kĺže po našich stenách. Tento text robí halucináciu začiatku.

Knihy, ktorých autor je Michel Foucault, zaradené do zbierky «La Pléiade», vychádzajú často z nejakej vízie, z obraz a neoddeliteľnej túžby písať a pochopiť. Či hovorí o «Fou au jardin des espéces» alebo o «La Grande Peur», jeho myslenie sa spája s príbehom. Ono sa rodí vo forme príbehu ktorý má myšlienku. Jeho próza je cela utkaná z postáv: bláznivosť sa objavuje, rozvíja, vzdiaľ uje; v postupe viet cítime tlkot jeho tajomstva. A, kapitola za kapitolou, sledujeme udalosti jeho uzavretia, pomalú podzemnú činnosť kde myseľ sa znepokojuje, trápi. Potom, nakoniec, citlivosti sa tlmia, konfigurácie mysle sa pretrhávajú a vytvára sa nová zápletka kde bláznivosť, obkolesené našimi ohľadmi, vytrhnutá od jej starých nešťastných vzťahov – tulákov, zhýralcov, prostopašníkov, zločincov -, sa zrazu ocitá zbavená zo svojich prestíži. Príbeh Foucault-a sa tu zastavuje, pri našich dverách. Potom, v našom ľadovom pohľade vedy, blázni sa stali nemocnými. Ale, skôr ako skončí svoju knihu, posledný ráz hýbe v našich očiach, tiene ktoré spôsobil Goya, slnka ktoré namaľoval Van Gogh, hanobenie ktoré priniesol Artaud, «človeka uvrhnutého do svojej noci».

Vychádzať z marginálneho

Neskôr, s Dozerať a trestať (Surveiller et punir), Foucault nám vypráva iný príbeh. Potom ako skúmal rozum vychádzajúc z bláznivosti, tu skúma trestný systém vychádzajúc od zločinu. Ináč povedané, pristupuje ešte raz k tomu čo je hlavné, prvoradé v našej kultúre, vychádzajúc z toho čo je okrajové, mlčiace, znepokojujúce. A robí to len načrtávajúc konfliktné a problematické dejiny, nadväzujúc na dôveru ktorá smeruje k tomu čo je predovšetkým súbor vier a predsudkov, jeho kritika zraňuje najlegitímnejšie poníženia ideológie: rozum a zákon.

Niet iných dejín ako len prítomnosti, akoby nám šepkali knihy ktoré napísal Michel Foucault. Najprv, pretože formy poznania a moci ktoré odhaľuje sú ešte čiastočne naše, ale hlavne preto že sa stále rozumie v jeho próze «dunenie zápasu». On sa neuspokojuje so zvýraznením indexov citlivosti na istú epochu, jej reprezentácie, tento jas zmyslu a citov kde sa vytvárajú debatu; on prerušuje slávnu kontinuitu Dejín, aby zoslabil niť trvalého prístupu k poznaniu. Ale spolu s Dozerať a trestať (Surveiller et punir) ktorá je možno jeho najkrajšia kniha, vytvára ešte živšiu sondu do prítomnosti. Je proti veľkému nárastu «možností normalizácie», novým technikám disciplíny, rýchlemu a rozšírenému nárastu rozšírenej moci kontroly, dozoru a sankcie. To o čom hovorí sa stalo našou každodennosťou.

Je zriedkavé aby vstup do chrámu «La Pléiade» bol zdvojený pálčivou aktualitou jedného diela. V dvoch dieloch, tu je väčšina z kníh ktoré napísal Michel Foucault, a tiež niekoľko článkov, úvodov a prednášok, ktoré vytyčujú jeho vývoj. Frédéric Gros, ktorý riadi toto vydanie, správne naliehal na skrytom, znepokojujúcom vzťahu medzi napísaným a interpretáciou, ktorý robí z tohto filozofa spisovateľom. Chronológia ktorú napísal Daniel Defert, skladajúca sa z úryvkov z listov, ponúka intímne úryvky ktoré objasňujú práce Foucault-a. Ale čo dáva zreteľnosť tejto vedeckej a citlivej edícii, to je bez pochyby forma naliehavosti. Je potrebné čítať a znova čítať Slová a Veci [Les Mots et les Choses], túto veľkú fyziku mravov ktorá, impertinentnym žartom (facétie), otvára sa smiechom «ktorý očisťuje všetky usporiadané plochy»; málo kníh sa začína so smiechom. Je treba čítať a znova čítať Život neslávnych ľudí [La Vie des hommes infames], úvod knihy kde Foucauld možno sníva, a ktorá je mozaikou malých príbehov, hrsť slov ukradnutých z archívov, pochádzajúcich z ticha, alebo odrážajúcich niekoľko viet z policajných registrov, skutočných temných nešťastných životov. A potom, je treba znova si prečítať poslednú kapitolu knihy Dozerať a trestať [Surveiller et punir], pospájanú zo zlomyseľnosti a nástrah, kde Foucault robí z agónie jedného dieťaťa v polepšovní v Mettray, v regióne Indre-et-Loire, čas zrodenia istého umenia trestať. Jeden mladý trestanec povedal keď  umieral: «Aká škoda že tak skoro opúšťam túto polepšovňu». Foucault to stupňuje s dojímavou perfídnosťou: «To bola smrť prvého svätého z polepšovne» [C´était la mort du premier saint pénitentiaire].

 

ŒUVRES, TOMES 1 ET 2
de Michel Foucault,

pod vedením Frédéric Gros,

Gallimard, «Bibliothéque de la Pléiade», 1712 s., a 1792 s.
59,50 Eur (65 Eur)

Oznamujeme od toho istého autora vreckové vydanie  
Maladie mentale et psychologie, PUF, «Quadrige», 124 s., 10 Eur
[Mentálna nemoc a psychológia]